Potrebujú ženy špeciálne investičné riešenie?

Prečo, veď ženy sú predsa investori ako ktokoľvek iný, namietajú investiční teoretici a dodávajú, že profil investora by sa mal odvíjať od jeho individuálných potrieb a možností, bez ohľadu na pohlavie. Každodenná prax ale ukazuje, že finančné potreby žien sú formované špecifickými sociálne ekonomickými okolnosťami. Ženy v priemere zarábajú menej ako muži, dožívajú sa vyššieho veku a okrem toho musí rozmýšľať nad zaopatrením na materskej dovolenke. Všetky tieto faktory môžu ovplyvniť ich ekonomický osud a finančný komfort v dôchodkovom období.

Sú to teda dlhodobé finančné potreby, ktoré sú odlišné ako u iných skupín a ktoré sú formované reťazcom faktorov - nižšie príjmy, často vyššie výdavky, nižší dôchodok, dlhšia doba spotreby. Ich riešeniu sa však do cesty stavia okrem praktických prekážok aj hodnotové normy, ktoré vychádzajú z kultúry a zo súčasného životného štýlu.
V živote sú tri zásadné situácie, s ktorými sa ženy s vysokou pravdepodobnosťou môžu stretnúť a na ktoré by teda mali byť pripravené: materstvo, rozpad manželstva a staroba o samote.

V mladšom veku sa ženy častejšie ako muži starajú o závislé deti. Realita je taká, že okrem radostí dieťa pre ženu znamená automaticky aj pokles životnej úrovne. V období materskej dovolenky klesne jej príjem počas prvých 34 týždňov na 60% jej platu a počas rodičovskej dovolenky dostáva od štátu jednotne 190,10 EUR na mesiac. Ak teda nemá dostatočné finančné rezervy, je v tomto období viacmenej odkázaná na partnera.

Aj niektoré stereotypy spojené s manželstvom môžu brániť ženám v efektívnom a dlhodobom riešení finančných záležitostí. Je to predovšetkým hodnota zdieľania všetkého, ktorá je často chápaná ako charakteristický znak lásky. Pri vysokej pravdepodobnosti toho, že sa do života vlúdi rozvodové konanie bez nádeje na zmierenie, ide o trochu riskantnú prax. V čele neúplných slovenských domácností stoja totiž väčšinou ženy.
Riadenie neúplnej rodiny predstavuje z hľadiska výdavkov značnú finančnú, ale aj sociálnu a psychickú záťaž – najmä ak manželia neuzavreli predmanželskú zmluvu. Rozvodom ekonomicky stratia obaja, ale spravidla je na tom horšie žena s deťmi. A keď sa deti osamostatnia, stojí žena väčšinou bez životných finančných rezerv.

V neposlednom rade hrá významnú úlohu aj demografia. Štatisticky vzaté, majú ženy pred sebou zhruba o päť až sedem rokov viac života ako muži. Súčasne ale majú po celý zamestnanecký život spravidla nižší plat a s ohľadom na starostlivosť o deti a časté čerpanie skrátených uväzkov, tiež menej odpracované. Nižšie príjmy potom opäť znamenajú nižšie finančné rezervy a nižšie dôchodky.

Čo z toho všetkého vyplýva? Výber finančného produktu pre ženy treba prispôsobiť životným situáciám, ktoré v živote môžu nastať. Podstatné je, aby žena sama aktívne ovplyvňovala riešenia vo finančnej a investičnej oblasti a to aj pre seba. Mala by určite zvažovať dôchodkové sporenie, individuálne investovanie (napr. do podielových fondov alebo produktov životného cyklu) a poistenie určitých rizík. Ak to nerobí, môže na to potom v krízových fázach života doplácať.

Ženy nepotrebujú špeciálne finančné produkty, ale svoju vlastnú finančnú stratégiu, ktorá im vyhovuje a ktorá rieši to, čo ich ohrozuje. Za úvahu by preto stálo, či by ich nemalo celý život sprevádzať investičné portfólio slúžiace výhradne ich strategickým životným potrebám. Existencia takéhoto portfólia a jeho „nedotknuteľnosť“ by sa mala stať bežnou praxou v plánoch, ktoré si ženy do života robia.


Miroslav Ovčarik
Country manager Pioneer Investments Slovakia