Investovanie do podielového fondu je investíciou dlhodobou

www.hnonline.sk, spracoval ing. Ivan Barri (autor pracuje na kapitálovom trhu)

7.11.2003

Vo svete existuje viac ako 50 000 fondov, každý z nich je iný. Ako si vybrať ten najvhodnejší?

Otvorené podielové fondy si nachádzajú čoraz väčšie množstvo priaznivcov. Ako ale vybrať ten najlepší? V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že investícia do podielových fondov nie je, na rozdiel od bankového vkladu, investíciou s garantovaným výnosom a nevzťahuje sa na ňu pôsobnosť fondu na ochranu vkladov.

Rovnako, ako môže investícia rásť, môže dôjsť aj k jej poklesu. Investovanie do podielového fondu je investíciou dlhodobou a vo väčšine prípadov prináša vyššie zhodnotenie. Daňou za vyššie zhodnotenie je však vyššia miera rizika.

Ako hodnotiť fondy

Otvorené podielové fondy si nachádzajú čoraz väčšie množstvo priaznivcov. Ako ale vybrať ten najlepší? Na svete existuje viac ako 50 000 fondov. Vznikajú stále nové a každý z nich je iný. Rôzne fondy investujú na rôznych trhoch a do rôznych investičných nástrojov a preto sa z podstaty musí líšiť aj ich výkonnosť a riziko, pri ktorom túto výkonnosť dosahujú. Rozdielov je skutočne mnoho a preto nie je možné fondy posudzovať podľa jednej šablóny. K tomu, aby si investor dokázal vybrať vhodný fond, je potrebné poznať viac informácií ako len percentuálnu výkonnosť za uplynulý rok. Výber vhodného fondu sa skladá z dvoch hlavných krokov - kvantitatívnej a následne kvalitatívnej analýzy. Pomocou kvantitatívnych metód (hodnotenie výkonnosti, rizikovosti a ďalších faktorov) zúžime počet fondov na niekoľko desiatok, ktoré sú na investíciu vhodné. Analýza kvalitatívnych faktorov (veľkosť fondu, renomé správcu, osobnosť portfólio manažéra atď.) vedie k výberu konkrétnych fondov.

KVANTITATÍVNA ANALÝZA

Výkonnosť fondu (Total Return)

Výkonnosť fondu za určité obdobie (mesiac, rok, od vzniku fondu) je vyjadrená nárastom (alebo poklesom) hodnoty kurzu jedného podielu a prípadným vyplateným či reinvestovaným dividendovým výnosom. Ak existuje fond dlhšie obdobie, jeho výkonnosť v posledných rokoch je dôležitejšia ako výkonnosť v časovo vzdialenejšom období. Pri porovnávaní výkonnosti je preto nutné zistiť, či nedošlo k výmene osoby portfólio manažéra, inak by investor porovnával nekonzistentné čísla.

Dôležité je analyzovať výkonnosť za obdobie, ktoré zodpovedá správnemu investičnému horizontu. Je chybou stanoviť vhodnosť investície do akciového fondu na základe výkonnosti za jeden rok. V takomto prípade má omnoho väčšiu vypovedaciu schopnosť výkonnosť za obdobie piatich či desiatich rokov. Naopak, pri fondoch peňažného trhu je postačujúcim aj obdobie šiestich mesiacov. Ak existuje fond dlhšie ako tri roky, je vhodné vypočítať jeho priemernú výkonnosť za rok, tzv. anualizovanú výkonnosť. Ak za päť rokov činnosti fond dosiahne výkonnosť 100 percent, jeho priemerná ročná výkonnosť bude 14,9 percenta. Pozor však na riziko!

Riziko a volatilita

Ak investor zistí, že fond zarobil za päť rokov priemerne 14,9 percenta ročne, mal by sa zaujímať o šancu, akú má fond na rovnaký zisk aj v budúcnosti. Pretože fondy nie sú garantovanou formou uloženia peňazí, pohybuje sa investor na poli pravdepodobnosti. Historická výkonnosť totiž nič nehovorí o výkonnosti budúcej. Jediné, čo môžeme z historickej výkonnosti zistiť je to, či sa fondu darí prekonať jeho benchmark a konkurenciu (relatívna výkonnosť). Analýzou rizika a volatility môžeme zistiť mantinely, v ktorých sa bude ďalšie zhodnocovane fondu s určitou pravdepodobnosťou pohybovať. Volatilita meria kolísavosť okolo priemernej výkonnosti za určité obdobie. Počíta sa pomocou smerodajnej odchýlky. Napríklad, ak je výkonnosť fondu 13 percent p. a. a volatilita 5 percent p. a., je na 84 percent pravdepodobné, že ďalší rok ukončí fond so ziskom v rozpätí od +8 až +18 percent. Ak chce mať investor istotu 99 percent, potom môže očakávať výnosnosť tohto fondu niekde v rozpätí +1 až +24 percent. Je zrejmé, že väčšine z nás by vyhovovala vysoká výnosovosť a veľmi malé rozpätie neistoty. Realita je však iná a kupovať podielové listy len na základe výkonnosti fondov v minulom období sa môže vypomstiť. Perpetuum mobile totiž neexistuje. Obvykle platí, že akciové fondy majú väčšiu volatilitu ako dlhopisové a tie zase väčšiu ako fondy peňažného trhu. Posledné menované sú z hľadiska rizika porovnateľné s bankovými vkladmi (nie sú však chránené fondom na ochranu vkladov).

Pomerové ukazovatele (Ratios)

Relatívnu výkonnosť fondu, meranú proti akceptovanému riziku, môžeme získať vydelením výkonnosti a rizika. Čím je hodnota tohto ukazovateľa vyššia, tým lepšie. To je možné dosiahnuť jednak vyššou výkonnosťou a jednak nižším rizikom. K čomu sú pomerové ukazovatele dobré? Umožňujú porovnanie všetkých fondov, teda aj akciových s fondmi peňažného trhu. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie pomerové ukazovatele patrí Sharpe Ratio a Treynor Ratio.

Ďalšie ukazovatele výkonnosti

Na získanie dodatočných informácií o výkonnosti fondu sa používa množstvo pomocných výpočtov. Môže to byť maximálna strata za stanovenú periódu (napríklad mesiac). Straty v mnohých fondoch sa po prasknutí technologickej bubliny pohybovali aj v desiatkach percent za mesiac. Investor si musí ujasniť, či je ochotný podstúpiť také riziko potenciálnej krátkodobej straty. Druhou stranou mince je to, že bez väčšieho rizika neexistujú vyššie výnosy. Ďalšie pomerové ukazovatele merajú, napríklad, dĺžku trvania poklesu ceny či čas obnovy na úroveň po kríze. Je dôležité vedieť, či vymazanie predošlých strát fondu trvá týždne, mesiace alebo roky.

Obrat fondu (Turnover Ratio)

Tento údaj oznamuje, ako často a v akom rozsahu mení manažér fondu jeho portfólio. Investor získa informácie o flexibilite, s akou môže fond reagovať na vývoj na trhoch. Flexibilitu dvoch slovenských technologických fondov bolo možné pozorovať v predchádzajúcich niekoľkých mesiacoch, keď jeden z nich dosiahol výraznejšie zisky ako druhý. Fondy s nízkym obratom viac kopírujú trh, fondy s vyšším obratom sa trhu dokážu vzoprieť. Vysoký obrat však nič nehovorí o úspešnosti fondu. O tej najlepšie svedčí relatívna historická výkonnosť.

Konzistentnosť výkonnosti

Zmyslom analýzy konzistentnosti výkonnosti je odfiltrovať jednorazové udalosti, ktoré ovplyvnili výkonnosť fondu a pritom nemajú nič spoločné s kvalitou jeho spravovania. Vďaka jednému šťastnému obchodu môže inak priemerný fond prekonávať svoju konkurenciu. To platí aj naopak. Ignorovaním analýzy konzistentnosti si investor môže myslieť, že urobil dobre, ak kúpil fond s najlepšou výkonnosťou za posledné tri roky. V skutočnosti mohol kúpiť priemerný fond s jedným dobrým obchodom.

Relatívna výkonnosť (Benchmark Analysis)

Ak investor posudzuje len absolútnu výkonnosť a volatilitu fondu nemôže zodpovedne posúdiť, či je fond dobrý alebo zlý. Dôležité je porovnanie výkonnosti s benchmarkom. Výkonnosť fondu je totiž predovšetkým závislá od toho, ako rastie či klesá trh, na ktorom investoval. Ak fond získa 20 percent a trh, na ktorom investoval, narastie o 30 percent, je to veľmi zlý výsledok. Naopak, ak fond stratí 10 percent na trhu, ktorý poklesol o 20 percent, zaslúži si uznanie. Platí aj to, že kvalitný fond by mal prekonávať konkurenciu. Ide o jednu z najdôležitejších častí analýzy výkonnosti, pretože ten, kto hľadá najlepší fond, musí automaticky analyzovať konkurenciu - fondy s rovnakou investičnou stratégiou. Nedá sa porovnávať výkonnosť fondu peňažného trhu s akciovým fondom, rovnako nie je možné porovnávať výkonnosť fondu investujúceho do akcií v Európe s fondom investujúcim do latinskoamerických akcií. Dôležité je tiež porovnávať výkonnosť akcií v rovnakej mene. Je rozdiel, ak fond získa 10 percent v korunách alebo v euro, pretože každá mena má inú úrokovú mieru a infláciu. Ak fond investuje do japonských akcií a investora zaujíma zhodnotenie v korunách, je výkonnosť daná dvoma veličinami. Za prvé zhodnotením (či znehodnotením) hodnoty podielu vďaka zmenám cien japonských akcií a za druhé tým, ako sa zmení kurz koruny oproti japonskému jenu.

Korelačná analýza

Na vytvorenie portfólia z fondov je veľmi dôležité poznať princípy korelácie. Korelačný koeficient meria, do akej miery sú na sebe závislé výkonnosti dvoch a viacerých fondov. Investícia do viacerých fondov má zmysel iba vtedy, ak ňou dôjde k zníženiu celkového rizika. Existuje mnoho fondov, ktorých investičnou stratégiou je napríklad kopírovanie indexu Down Jones Euro Stoxx 50. Je teda zrejmé, že zisky a straty týchto fondov budú viac-menej identické - fondy sú vysoko pozitívne korelované (koeficient korelácie sa blíži k hodnote + 1). Nemá preto nijaký zmysel vytvoriť porftólio z fondov, ktoré majú rovnakú investičnú stratégiu. Naopak, je dobré pracovať s takými fondmi, ktoré nie sú korelované (koeficient korelácie sa blíži k 0). Investor má vysokú šancu, že prípadné straty z jedného fondu budú kompenzované ziskami z druhého.

KVALITATÍVNA ANALÝZA

Veľkosť fondu (Volume)

Veľkosť fondu ovplyvňuje jeho výkonnosť. Ak je objem majetku vo fonde príliš malý, má to dva dôsledky:

Dátum založenia (Inception)

Mnoho správcovských spoločností používa rôzne spôsoby marketingu. Jedným z nich je založenie akciového fondu v čase klesajúceho trhu. Niekoľko týždňov od svojho vzniku totiž fond nie je plne (alebo vôbec) zainvestovaný a drží veľký podiel majetku v hotovosti. V priebehu tejto periódy fond vždy prekonáva konkurenciu aj benchmark. Takto získaný „výnos“ pôsobí veľmi dobrým dojmom a málokto ho dokáže identifikovať. Pri analýze fondov je nutné túto periódu ignorovať a zamerať sa na výkonnosť až dovtedy, kedy bol fond plne zainvestovaný. Vhodné načasovanie založenia fondu môže skresliť jeho výkonnosť na dosť dlhý čas.

Investičná stratégia (Investment Policy)

Investičná stratégia poskytuje informáciu o procese investičného rozhodovania vo vnútri fondu. Každý portfólio manažér má svoj štýl, špecifický prístup k trhom a používa iné metódy analýz cenných papierov. To všetko má vplyv na dosiahnuté výsledky. Pre investičné rozhodovanie je najdôležitejšou analýza makro prostredia - hospodársky vývoj, politická situácia, úrokové miery, inflácia atď. Ďalej sa portfólio manažér snaží identifikovať tie odvetvia, ktoré majú najväčší rastový potenciál. Napríklad zmiešaný fond môže voľne prechádzať medzi akciami, dlhopismi a peňažným trhom.

Denominácia a menová expozícia (Denomination, Currency exposure)

Každý fond je denominovaný v určitej mene. Čistá hodnota jeho majetku (NAV) na jeden podiel je napríklad 1,5 Sk alebo 1,5 USD alebo 1,5 EUR. To ale neznamená, že jeho majetok je umiestnený automaticky len do cenných papierov v tejto mene. Pre veľa drobných investorov je denominácia problémom, pretože nevidia to, čo reálne ovplyvňuje výkonnosť fondu. Existuje menové riziko pri fonde, ktorý investuje do amerických akcií, ale je denominovaný v slovenských korunách? Samozrejme, že áno, pretože denominácia je len nálepka na skutočnej investícii, ktorú tvoria dolárové akcie. Preto v prípade oslabenia koruny automaticky narastie hodnota NAV aj keby sa ceny amerických akcií nezmenili. Ak sa koruna posilňuje, automaticky sa hodnota NAV zníži. Veľa fondov môže pomocou derivátov robiť menové zaistenie (Currency hedging). V tomto prípade podielnik nesie len riziko amerického akciového trhu, pretože riziko pohybu kurzu koruny oproti doláru je aktívnymi zaisťovacími obchodmi eliminované.

Daňový domicil (Tax Domicil)

Daňová optimalizácia je veľmi dôležitým faktorom. Dane môžeme eliminovať výberom fondov, ktoré nevyplácajú dividendy, alebo predajom podielových listov až po stanovenom čase od nákupu. To ale zďaleka nie je všetko, pretože sa to týka len daňovej povinnosti investora. Dôležité je však vedieť si vybrať fond, ktorý nemusí platiť dane. Ak je fond registrovaný v niektorom z daňových rajov, môže sám dosiahnuť podstatné úspory na daniach, ktoré pozitívne ovplyvnia jeho výkonnosť oproti konkurencii. Preto je veľa fondov založených v krajinách ako Luxembursko, Írsko a podobne.

Informačná politika

Ak chce správcovská spoločnosť na trhu uspieť, musí byť schopná vytvoriť renomé dôveryhodného partnera. To je pochopiteľne otázkou dobrej výkonnosti, ale bez otvorenej informačnej politiky nemá dlhodobú šancu. Investori - najmä po poučení sa z vývoja nebankových nelicencovaných subjektov - vyžadujú prístup k informáciám o fonde, do ktorého chcú vložiť svoje peniaze. Ak niekto investuje s horizontom 10 rokov, chce mať istotu, že aj po uplynutí tohto času bude spoločnosť, ktorej zveril svoje peniaze, stále existovať. Dôležitou informáciou nad rámec tých povinných (hodnota podielu, štruktúra portfólia) je napríklad zmena portfólio manažéra fondu. Ak sa podielnik o tejto zmene dozvie iba z novín, nie je to pre spoločnosť dobrá vizitka.

Podielové fondy neponúkajú (a ani ponúkať nesmú) nijaký garantovaný výnos. Zmyslom analýzy fondov je preto vybrať si ten najvhodnejší a najlepší na investíciu. Mnoho štúdií ukazuje, že šampióni z minulosti len málokedy dokázali obhájiť pozíciu šampiónov aj v ďalšom období. Preto nie je dobré spoliehať sa len na kvantitatívnu analýzu, pretože tá opisuje len históriu - ex post. Analýza kvalitatívnych faktorov doplní celkový obraz o fonde, pretože odhalí za číslami aj ľudí.